Od 1. Januára 2015 je povinná zdravotná služba pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávatelia musia zabezpečiť zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, aj dohodárov. Podľa prechodných ustanovení je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov zaradených do prvej alebo druhej kategórie*, povinný pre svojich zamestnancov zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu najneskôr do 31. decembra 2014.

Podľa novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Všetko sa bude diať pod dohľadom pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí výkon pracovnej zdravotnej služby prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov alebo dohľad nad zdravím zamestnancov a zabezpečenie ochrany a podpory zdravia pri práci bude zabezpečovať prostredníctvom externého dodávateľa. Ak sa rozhodne pre vlastnú pracovnú zdravotnú službu, musí na jej vykonávanie určiť dostatočný počet zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovno-právnom alebo obdobnom vzťahu. Zákon presne určuje, akú kvalifikáciu a zloženie má pracovná zdravotná služba mať. Musí byť zložená z kvalifikovaných pracovníkov. Pre zamestnancov zaradených do kategórií 1. a 2. však nemusí zdravotný dohľad vykonávať zdravotník.

Pracovnú zdravotnú službu môže teda zabezpečiť dodávateľským spôsobom – zmluvne s osobou (FO alebo PO), ktorá spĺňa požiadavky na výkon tejto činnosti. Zoznam osôb je možné nájsť na stránke Úradu verejného zdravotníctva.

Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozí zamestnávateľovi od orgánu verejného zdravotníctva pokuta vo výške od 150 do 20 000 eur.

*Kategória práce

1 – práce, pri ktorých neexistuje riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia (napríklad predávanie tovaru)

2 – práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Ide najmä o práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi (napríklad práca v kancelárii)

3 – práce, pri ktorých nie je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov (napríklad práca pri výrobnej linke)

4 – do tejto kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú:

• práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov (napríklad zváračské práce),
• práce, ktoré podľa miery vystavenia jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia